Základné šicie stehy pre potreby Slovanov

Tento článok slúži ako inšpirácia pre tých, ktorí si chcú ušiť slovanský ranostredoveký LH/OH odev. Z nášho územia nemáme z daného obdobia žiaden dochovaný nález textílie, ktorý by dokazoval použitie toho-ktorého stehu. Vychádzame preto zo starších i súdobých textilných nálezov z iných území. Vzhľadom na fakt, že základné typy šicích stehov sa nemenili v podstate od praveku až dodnes a boli a sú prakticky na celom svete rovnaké, môžeme si v tomto prípade pomôcť analógiou.

Informácie o šicích (nie vyšívacích) stehoch v tomto článku sú vybraté z dolu uvedených zdrojov. Je to stručný prehľad s ukážkami, ktorý má slúžiť na základnú orientáciu v tejto oblasti.

Výber vhodného stehu ovplyvňujú dva faktory: zloženie tkaniny a účel švíku. Ľan, konope a hodváb majú väčší sklon k strapkaniu ako vlna. Šev môže slúžiť na spojenie dvoch dielov látky alebo na ukončenie okraja látky. Ďalšími účelmi stehu môže byť napríklad spojenie dvoch prekrývajúcich sa kusov látky, nazberkanie látky pri prišívaní väčšieho kusu k menšiemu, vytvorenie alebo spevnenie malých otvorov v látke (napr. gombíkové dierky) Tomuto teda treba prispôsobiť výber stehu.

Najbežnejšie typy stehov

Predný steh
Predný steh sa šije cez jednu alebo viac vrstiev látky, pričom ihla prechádza zhora nadol a naopak, spravidla v pravidelných rozostupoch a rovnej línii. Je to jediný steh, pri ktorom možno nabrať na ihlu viac stehov naraz a potom pretiahnuť niť. Predný steh je skoro nepružný a môže sa pretrhnúť pri použití na častiach odevu, ktoré sa majú naťahovať.

Výskyt: napr. Dánsko – doba bronzová (kožené kapucne), Írsko – Vikingovia (typické prvky na hodvábnych a vlnených čiapkach), Hedeby – 10.stor. (látka zošitá predným stehom, okraje zložené oproti sebe a prešité predným stehom), Londýn – 13.stor. (ukončenie lemov vlneného odevu)

predná strana zadná strana

Obnitkovací steh
Šije sa na okraji jednej alebo viacerých vrstiev látky. Ihla prechádza zospodu nahor, okolo hrany látky a znova zospodu nahor. Vzniká špirála, lemujúca okraj látky.

Výskyt: napr. Dánsko – doba bronzová (tunika, kožená vesta), York – Vikingovia (stuha preložená po dĺžke a prešitá), Hedeby – 10.stor. (látka zošitá predným stehom, okraje spojené a zošité obnitkou), Škótsko – 14.stor. (zošitie spojených okrajov látky za stehom)

predná strana zadná strana

Obrubový steh
Obrubový steh sa používa na prichytenie jeden- či dvakrát založeného okraja látky. Okraj sa drží priložený naplocho k látke. Ihla prechádza kolmo na okraj smerom k nemu nadol len cez hlavnú látku a potom všetkými vrstvami látky aj okraja naspäť nahor. Niť tvorí rad šikmých stehov, križujúcich líniu založenia. Z lícovej strany látky potom vidno krátke, navzájom rovnobežné a na okraj látky kolmé, stehy. Tento steh je do istej miery pružný.

Výskyt: napr. Dánsko – doba bronzová (okraje látky jedenkrát založené a prišité), Orkneje – Vikingovia (kapucňa – okraje stehov dvakrát preložené navonok a prišité), Dánsko – 11.stor. (mužská košeľa), Anglicko – 13.stor. (lem plášťa)

predná strana zadná strana

Menej obvyklé typy stehov

Zadný steh
Zadný steh sa používa, ak je potrebná určitá miera pružnosti. Existuje viac druhov zadného stehu. Najbežnejší je ten, kde sa ihla z lícovej strany (tej, na ktorú sa pri šití pozeráme) zošívaných kusov látky vracia do miesta vpichu predchádzajúceho stehu. Tak vznikne na lícovej strane línia úplne na seba nadväzujúcich stehov. Miera prekrytia však môže byť rôzna, takže lícová strana stehu môže vyzerať aj ako predný steh, ale na rubovej strane sa stehy prekrývajú. Šijeme teda takto: vpichneme ihlu zospodu nahor a urobíme steh smerom k sebe, čiže zapichneme ihlu späť nadol a potom znova nahor smerom od seba v rovnakej vzdialenosti od prvého vpichu, aká je dĺžka stehu urobeného na lícovej strane. Potom ihlu zhora vpichneme do miesta vpichu, ktorým sme začali a znova ihla vyjde na lícovú stranu v smere od nás tak, aby vznikol na líci priestor pre ďalší steh rovnakej dĺžky ako predchádzajúce.

Výskyt: napr. Dánsko – 11.stor. (mužská košeľa), Londýn – 14.stor. (jedenkrát založený okraj rukáva prišitý zadným stehom)

predná strana zadná strana
predná strana zadná strana

Slučkový steh
Tento steh sa používa pôvodne na ukončovanie okrajov látky, ale vyšívajú sa ním aj gombíkové dierky. Šije sa podobne ako obnitkovací steh, ale keď ihla prejde látkou, zachytí vzniknutú slučku nite. Vzniká tak línia stehov v tvare L pozdĺž okraja látky. Tento steh je aj pomerne ozdobný.

Výskyt: napr. Dánsko – doba bronzová (okraje dvoch zošitých hrubých látok prešité slučkovým stehom), Dánsko – 10.stor. (ozdobná páska, okraje lemované slučkovým stehom hodvábnou niťou), Škótsko – 14.stor. (výstrih na mužskej košeli), Anglicko – 14.stor. (gombíkové dierky na rukáve)

predná strana zadná strana
dierka

Krokvičkový steh
Podobá sa vyšívaciemu krížiku. Možno ho použiť na dodatočné spevnenie dvoch k sebe zošitých dielov látky. Šije sa tak, akoby sa šili dva rovnobežné zadné stehy so striedaním riadku v každom stehu. Na lícovej strane vzniká cikcaková línia s X-krížením, na rubovej strane vidno dve rovnobežné línie akoby predných stehov. Ihla sa vpichuje smerom od seba, ale steh vzniká smerom k sebe.

Výskyt: napr. Dánsko – doba bronzová (sukňa)

predná strana zadná strana

Na rozdiel od dnešných čias v minulosti sa zvyklo šiť niťou z toho istého materiálu, ako bola šitá tkanina. Teda ľan sa šil ľanovou niťou, vlna vlnenou priadzou a hodváb hodvábom. Minimálne u domácich odevov sa spravidla používala tá istá priadza, z ktorej sa tkalo. Keďže dnes má málokto prístup k vlnenej priadzi vo vhodnej hrúbke na šitie odevov, je podľa mňa prípustné šitie vlnených odevov ľanovou niťou. U hodvábu, najmä toho jemnejšieho, je vhodné použitie hodvábnych nití alebo ich náhrad, napr. z viskózy.

Obe stránky, uvedené ako zdroj, obsahujú veľké množstvo podrobných informácií, ktoré ďaleko presahujú účel tohto článku. Pre hlbší vhľad do problematiky odporúčam obe tieto stránky.
Odporúčam tiež článok o šití a stehoch na kostym.cz.

Zdroj:
Jones, H.R., Archaeological Sewing

Carlson, J.L., Sewing Stitches Used in Medieval Clothing

Psáno pro Living History (SK), upraveno pro potřeby Slované.cz.


Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Můžete používat následující HTML značky a atributy: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>